Českého komika, copywritera a spisovateľa Ladislava Ziburu vám už nemusím predstavovať. Na Šuflíku sa v minulosti objavili jeho dve novšie knihy Pěšky mezi buddhisty a komunisty a Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii. Svoju zbierku som doplnila o jeho prvotinu, ale s novou titulkou od štúdia Tomski&Polanski, s názvom 40 dní pěšky do Jeruzaléma.
Cieľ cesty knihy 40 dní pěšky do Jeruzaléma je všetkým jasný. Ako sa tam však dostane? Odpoveď je jednoduchá: cez Turecko. Na začiatku diela opisuje, kde sa v Ladislavovi prebudila túha chodiť pešo. Púte majú svoj symbol v náboženstve, ale hlavne počas chodenia si dokážete vyčistiť hlavu, prísť na nové nápady, myšlienky a pozrieť si miesta, ktoré by inak zostali pred vami skryté.
Oproti jeho novším knihám tu nájdete menej tipov na záujimavé miesta, štýl písania je strohý a vecný presne tak, ako ho to naučili na vysokej škole. Prezradí vám ako upokojuje svoju mamku, že je všetko v poriadku, vysvetlí, prečo sú Turci najpohostinnejší národ na svete a že počas ramadánu si nedáte šálku čaju len tak hocikde.
Zo všetkých troch kníh som však v 40 dní pěšky do Jeruzaléma narazila na navtipnejší zážitok, pri ktorom som sa úprimne od srdci smiala v MHDečke dobrých 10 minút. Ladislava totiž zobrali mladíci na miestnu diskotéku, kde sa oslavoval koniec ramadánu ako inak so zbraňami a alkoholom v ruke. Nebojte sa, nikto sa nezranil.
Prvý komentár