Magnus Mills bol donedávna pre mňa neznámym autorom. Tento londýnsky šofér autobusu prekvapil literárny svet svojím talentom a okamžite ho začali prirovnávať k Samuelovi Beckettovi. Tři za králem šli síce nie je jeho prvotina, ale je prvou knihou, ktorá sa mi od neho dostala do ruky.
Pri hľadaní však narazí na opustený plechový domček. Je v perfektnom stave, ak nepočítame okenice, ktoré sa tuhšie otvárajú, a piesok, ktorý stále naveje vietor pred dvere. Rozhodne sa zostať v plechovom domčeku a postupne si vytvára svoju rutinu. Zoznamuje sa so svojimi najbližšími tromi susedmi, ktorí bývajú od neho niekoľko kilometrov. Práve to sa mu na bývaní v plechovom domčeku páči. Ak nechce, nemusí sa s nikým stretávať.
O to viac je pre neho šok, keď sa na prahu jeho dverí objaví Mary Patrie. Jedna povedzme známa, s ktorou sa párkrát rozprával a ako mu neskôr pripomenula, povedal jej o pláne nájsť kanón a vybudovať si tam životný priestor. Na bývanie so ženou nebol úplne pripravený, ale postupne sa z nich stane viac-menej harmonický pár.
Keď sa jeho traja susedia rozhodnú premiestniť svoje domy o niekoľko kilometrov ďalej, len aby boli blízko záhadnému susedovi, ktorého všetci ospevujú, Mary Patrie vyšle nášho hrdinu, aby to išiel preskúmať. S prekvapením zistí, že nie je jediný, ktorý má životné sny o bývaní v lese.
Tři za králem šli je nepredvítateľný príbeh o samote, kulte osobnosti a ľudskej psychike, ktorá funguje rôznymi spôsobmi. Často však dokáže prekvapiť tak, že sme to nečakali.
Prvý komentár