Marion Poschmann: borovicové ostrovy

Borovicové ostrovy označujú najkrajšie miesto Japonska – Macušima. A práve tam sa úplne nečakane vyberie náš hlavný hrdina Gilbert Silvester. Jeho cesta, ale nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Mali ste už niekedy tak živý sen, že keď ste sa prebrali, verili ste, že to čo sa vám snívalo sa aj skutočne stalo? Nemyslím také to déjà vu, kedy je vám situácia, ktorú prežívate známa, možno práve zo sna. Ale tie sny, v ktorých si napríklad urobíte raňajky a ráno ich hľadáte v chladničke. Veď ste si ich predsa deň predtým pripravili.

borovicove ostrovy

Takýto sen mal aj Gilbert. Snívalo sa mu, že ho jeho žena Mathilda podvádza. Celý deň uvažoval nad Mathildinou zradou až dospel k záveru, že to jednoducho musela urobiť. Jej správanie, slová, činy. Všetko smeruje k tomu, že mu je neverná! A to ho tak nahnevá, že sa zbalí do jednej tašky, odíde na letisko a svojej žene nič nepovie. Nasadne na prvý let a tým sa začína jeho dobrodružná cesta do Japonska.

Gilbert sa živý ako univerzitný profesor a jeho odbor je skutočne netradičný. Skúma fúzy. Fúzy z historického pohľadu, fúzy z kultúrneho aspektu a fúzy, ktoré sa líšia naprieč všetkými krajinami. V knihe Borovicové ostrovy sa tak dozviete aj niečo málo z histórie chlpov na brade nielen v Japonsku. V Tokiu je síce sám a nepozná jazyk, ale čoskoro sa stretáva s mládencom Josem Tamagočim, ktorého odhovorí od spáchania samovraždy. Takto sa začína ich dobrodružná cesta.

borovicove ostrovy

Gilbert aj Jose sa síce vydajú naprieč Japonskom spolu, ale každý s iným zámerom. Gilbert sa v Tokiu zoznámi s tvorbou popredného japonského básnika, obnoviteľa haiku Macuo Bašó. Začíta sa do jeho cestopisu, v ktorom opisuje putovanie na sever krajiny. Na cestu sa vydal ako 45 ročný. Bol obľúbený, uznávaný a známy. Cítil však, že sa potrebuje odpútať od všetkého svetského, zanechať za sebou všetko, čo ho odpútava od poézie. Jediné, čo chce, je vidieť mesiac nad borovicovými ostrovmi. A presne to je aj cieľom Gilbertovej cesty.

Joseho cesta je diametrálne odlišná. Nepoháňa ho žiaden cestopis, ale príručka pre samovrahov. A tak nájdu kompromis, kedy cestou hľadajú to správne miesto podľa príručky, kde by si mohol Jose zobrať život a postupne sa aj približujú k zátoke Macušima.

Takéto spojenie ste nečakali, čo? Poviem vám, že ani ja. Dala som vám mierny spoiler, ale pri čítaní knihy sa toho dozviete omnoho viac. Zistíte niečo málo z japonskej literatúry, zasmejete sa nad správaním hlavných dvoch postáv a niektoré situácie vám prídu tak absurdné až im uveríte. Ak hľadáte knihu, ktorú prečítate rýchlo, Borovicové ostrovy sú jednou z nich.

Autorom článku je:

Vyrastala som v malebnom Námestove, študovala marketing v Trnave a skončila som v Bratislave. Od marketingového manažéra pre záujmové združenie som sa dostala ku copywritingu v digitálnej agentúre a aktuálne pôsobím na strane klienta.

Prvý komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *